Zajtra sa dožíva sedemdesiatych piatych narodenín dlhoročný basketbalový funkcionár Oto Povolný

Aj keď už viac ako desať rokov nefunkcionárči, na zápasoch ho vídať pravidelne. Oto Povolný totiž na basketbal nezanevrel. Je to jeho dlhoročná láska, ktorej obetoval kus života. Zajtra sa Oto Povolný dožíva sedemdesiatych piatych narodenín. Nepochybne patrí medzi tých, ktorí písali históriu košického basketbalu.

Podkošový svet opantal Otyho krátko po druhej svetovej vojne v roku 1948. "Chodil som vtedy do Gymnázia na Kováčskej. Bol som športovým referentom. V košickej Jednote som vtedy začal ako funkcionár. Prečo práve pri basketbale? Pravda je taká, že v Budapešti, kde som predtým chodil do školy, som hrával ako dorastenec hádzanú a futbal. Kováčska však bola asi od nepamäti basketbalovým gymnáziom. Mnohí prvoligoví hráči ba i reprezentanti navštevovali toto gymnázium. V roku 1948 som mal medzi basketbalistami veľa priateľov, a tak som začal práve pri nich funkcionárčiť. S hraním by to bolo komplikovanejšie, už vtedy som nosil okuliare," zaspomínal O. Povolný na svoje funkcionárske začiatky. V Košiciach pracoval vo všetkých basketbalových kluboch. V Jednote, košickej Lokomotíve, v Slávii, aby nakoniec zakotvil na dlhé roky vo VSS. Pracoval aj na krajskom výbore ako telovýchovný funkcionár, neskôr i v Bratislave a Prahe na ústredí.

Dodnes spomína na desiatky derby zápasov, na rivalitu mestských konkurentov, ktorá však mala svoje hranice. "Teraz sú derby stretnutia často aj o nepriateľstve, to za mojich čias nebývalo. V Lokomotíve pracovala Mira Erdösová, ale aj Jozef Mihók. Počas derby sme boli konkurenti, ale na zväzové výjazdy sme chodievali spoločne. Tam sme totiž hájili košické farby a trebárs Bratislava k nám nebola veľmi priateľsky naklonená."

Za jeho funkcionárskej éry prvoligové družstvo žien VSS dosahovalo veľmi dobré výsledky. Oto Povolný jednoducho nemal rád prehry. "Vo veľkom nás vtedy podporovala fabrika. Stali sme sa poloprofesionálnym družstvom, dokázali sme angažovať hráčky z iných miest, ale čo ma teší, vždy sme mali aj vlastné odchovankyne. Veď VSS boli niekoľko rokov dorasteneckými majstrami a dievčatá od nás nechýbali v juniorských reprezentačných výberoch. Dnes je v Košiciach možno osem-desať klubov, ktoré sa starajú o výchovu mládeže, ale akosi nevidím, že by sa to prejavovalo v kategórii dospelých. U senioriek sa uplatnia možno jedna-dve a ďalšie? Kvalitu sme svojho času zháňali najmä na Morave. V Košiciach akosi nevyrastali vysoké podkošové hráčky, neboli ani na Slovensku. No a nám sa vždy podarilo angažovať hráčku, ktorá bola lepšia ako ostatné. Aj dnes tvrdím, že ak má prísť do družstva nejaká cezpoľná, musí byť lepšia ako domáce hráčky."

Od zajtra 75-ročný Oto Povolný sa aj dnes dokáže v hľadisku pekne rozčúliť. Pritom od roku 1992 už nefunkcionárči, no zdá sa, že zvyk je železná košeľa a on zápasy košických tímov jednoducho musí prežívať. "Stále sa dokážem, hoci už len ako divák, znervózniť. Mám problémy so srdcom, tak sa musím trochu krotiť, ale viete, ako to chodí. Basketbal som si zamiloval, tak ho aj prežívam. Nevynechám žiadny zápas. V tejto sezóne som bol na všetkých stretnutiach Delty. Som jej fanúšikom, veď je to vlastne niekdajší pokračovateľ VSS i Lokomotívy. Klobúk dole pred pánom Jendrichovským. Sledujem, ako výraznou mierou prispieva k napredovaniu tohto športu v našom meste," ocenil O. Povolný prácu generálneho manažéra Delty V.O.D.S. No a tak ako vždy aj teraz svoj hoci aj kritický názor povedal celkom jasne. "Podľa mňa sú dnes hráčky v nejednom prípade nadhodnotené. Isteže, aj v minulosti dostávali platy. Basketbalistky boli totiž zamestnané trebárs vo VSS, ale aj v podnikoch v Moldave, Sabinove, skrátka tam, kde sme vo fabrike našli spriaznenú dušu. Pravda je taká, že Povolný bol svojho času vždy jednou nohou v base. Hráčky mali formálne zamestnanie, no v skutočnosti sa venovali len športu. Na druhej strane si tie dva tréningy denne poctivo odmakali. Trebárs posily k nám neprichádzali zadarmo. Taká Rajniaková, ale i ďalšie vážne hráčky nás stáli 150-tisíc korún. Zmluvy sa nerobili oficiálne, ale všetko sa do bodky dodržalo," dodal niekdajší basketbalový funkcionár, na ktorého spomínajú v dobrom desiatky bývalých hráčov a hráčok.

Tomáš TÓTH