V sobotu 1. marca prehrali basketbalistky ambiciózneho klubu Delta V.O.D.S. Košice v Ružomberku s oslabeným kádrom domácich, na druhý deň absolvovali tréneri pohovor s generálnym manažérom a v pondelok 3. marca od družstva odišiel hlavný kormidelník Ján Krajňák. Ten sa bezprostredne po udalosti k svojmu odstúpeniu vyjadrovať nechcel, ako vysvetlil, aby nepovedal niečo, čo by ho mohlo neskôr mrzieť. S odstupom niekoľkých dní však emócie vychladli a na debatu pristal, takže vám teraz ponúkame aj jeho pohľad na vec.

"Po prehre v Ružomberku nabrali udalosti rýchly spád. Generálny manažér Daniel Jendrichovský si nás trénerov pozval na takmer dvojhodinový pohovor, kde nám vyčítal slabé výkony v posledných troch zápasoch (s Cassoviou, doma proti AGM a v Ružomberku - pozn. aut.), s ktorými sme ani my sami neboli spokojní. Hlavným bodom programu však bola prehra v Ružomberku, po nej mi navrhol, aby som odstúpil alebo pokračoval za úplne zmenených podmienok, ktoré som nemohol akceptovať," vysvetlil okolnosti svojej rezignácie J. Krajňák.

Údajne necítil ani dôveru zo strany D. Jendrichovského, no ten nám povedal, že s J. Krajňákom počítal aj naďalej a napriek tvrdšej výmene názorov po prehre v Ružomberku nemal v úmysle meniť trénera. "Z jeho strany som naozaj cítil maximálnu nedôveru voči mojej osobe. Nevidel som teda iné východisko, ako odstúpiť, inú možnosť som prakticky nemal. Nedôvera generálneho manažéra voči mne bola ovlyvňovaná aj z vonkajšieho prostredia mimo klubu, odkiaľ mu svoje názory podsúvali rôzni závistlivci a intrigáni. Taktiež považujem za nekolegiálne a nekorektné, že sa reprezentačný tréner Kováčik v masmédiách verejne vyjadroval k systému hry nášho klubu. Jeho predchodcovia tak nerobili, ani v iných športoch to nie je bežné. Reprezentační tréneri si totiž všímajú len jednotlivé hráčky a ich výkonnosť, ale nehodnotia a neznevažujú systém hry klubov. Už keď sme v decembri angažovali do družstva rozohrávačku Kováčikovú, viacerí mi vraveli, že je len otázkou času, kedy ma na trénerskom poste vymení jej manžel. Ja som si však myslel, že ak budeme plniť predsezónne ciele, čo sa dialo, tak k tomu nedôjde."

Neodškriepiteľným faktom však ostáva, že spomínané tri zápasy hralo družstvo zle, hlboko pod svoje možnosti. Pripúšťa si J. Krajňák nejaké trénerské chyby? "Zodpovednosti sa nezbavujem, ale tá nie je len na jednom človeku. Tak, ako v prípade úspechu na ňom majú podiel hráčky, tréneri i funkcionári, tak je to aj v prípade neúspechu. Našim cieľom bolo stabilizovať káder, lenže v priebehu sezóny doň prišlo päť nových hráčok: Maksimenková, Kováčiková, Frniaková, Stantienová a teraz Jendrichovská, čiže sme stále museli začínať odznova. Vždy to chce určitý čas, kým sa hráčky dajú dokopy na ihrisku i mimo neho. Navyše, na najkľúčovejšom poste strednej rozohrávačky sa od začiatku ročníka vystriedali štyri hráčky: Lešková, Jalčová, Kováčiková a Frniaková. V Ružomberku, ak ten má byť našim vzorom, na tomto poste dlhé roky hrávala Bieliková, kým my sme boli nútení vystriedať tam štyri hráčky, takže aj to malo vplyv na skutočnosť, že hra nebola taká, ako by sme chceli. Do play-off však ostávali ešte dva mesiace a až v ňom mala byť forma optimálna, tak to časuje každý tím. Nepokladal som teda za tragédiu posledné zlé výkony. My sme mali pripravené aj určité zmeny v útoku i v obrane, ale chceli sme s nimi vyjsť až po zápasoch proti UMB a Slovanu. Tieto družstvá sme totiž mohli dostať za súpera v play-off, nechceli sme teda pred nimi teraz odkrývať vo vzájomných zápasoch karty," vyjadril sa J. Krajňák a pokračoval vo svojom rozprávaní: "Dana Jendrichovského si vážim za to, ako dokáže zohnať v dnešnej dobe peniaze a má aj ďalšiu dobrú vlastnosť, že je ambiciózny. Zároveň však aj trochu netrpezlivý, úspechy chce okamžite, ale tie sa nerodia zo dňa na deň."

Aj keď na hodnotenia je skoro, po príchode trénera Kováčika aspoň v prvých dvoch dueloch družstvo znovu ožilo, niektoré hráčky tvria, že nový systém im vyhovuje viac. Ako so svojimi zverenkami vychádzal J. Krajňák? "Za niektorými mi je ľúto, iné som rád, že nevidím a myslím, že rovnaké je to aj z ich strany, veď nie každý vyhovuje každému. Hráčky u mňa vždy mali možnosť povedať svoj názor. Nemyslím si však, žeby mali hodnotiť trénera. Čo sa táka systému hry, ten bol rovnaký, keď sme porazili AGM u nich o 50 bodov, aj keď sme doma nad nimi vyhrali iba o 7 bodov. V oboch zápasoch mali rovnaký príkazy, len ich odlišne realizovali."

Cíti teda bývalý kormidelník Delty po predčasnom odchode od družstva zatrpknutie? "Prvé tri dni boli pre mňa zložité, musel som navštíviť aj lekára. Stalo sa mi to totiž prvýkrát, že som musel odísť predčasne. V minulej sezóne som si vyskúšal prísť k družstvu počas sezóny, teraz opačne. Takéto veci však k tejto profesii patria, už som sa s tým vyrovnal. Na basketbal nezatrpknem, ten za to nemôže a ja ho považujem za najkrajšiu hru na svete. Len na košický ženský basketbal sa v tejto sezóne už pozrieť nepôjdem," uzavrel Ján Krajňák.